Nová inšpirácia menom David Bowie
Je tomu už asi pol roka, čo som začala objavovať osobnosť Davida Bowieho. Je jedným z mnoha známych ľudí o ktorých si človek myslí, že ho pozná, ale vlastne to vôbec tak nie je….
Davida Bowieho vnímam ako zaujímavú postavu vlastne celý život, čo sa dá počítať na 30 rokov. Poznala som niektoré jeho piesne (hlavne z doby 80.-90. rokov) a ako dieťa som bola nadšená filmom Labyrint, v ktorom hral David kráľa škriatkov Jaretha. Keď som sa začiatkom roka 2016 dozvedela, že zomrel, celkom ma to zasiahlo. Doteraz si pamätám ako zvláštne mi vyznelo celé video Lazarus, ktoré vyšlo 2 dni pred jeho smrťou a až potom sme to všetci pochopili… Ale ani vtedy ma ešte nenapadlo začať objavovať jeho minulosť a osobnosť.
Inšpirácie….
Kto ma pozná a i ľudia, ktorí sledujú moju tvorbu, tak vedia, že z času na čas si nájdem tému – herca, skupinu, speváka, hudobníka, filmy, či knižné postavy, ktoré ma absolútne uchvátia a stanem sa nimi doslova posadnutá… 😀 Stanu sa mojim centrom záujmu, kedy o nich potrebujem všetko zistiť, všetko vidieť, vypočuť si, dozvedieť sa každý detail. Niekedy je to niečo úplne nové a niekedy niečo čo ma za sebou už nejakú tu históriu. Naposledy pred 10 rokmi to bol Sherlock a Benedict Cumberbatch, ktorý ma takto dosal.
No po čase človek ako ja, si potrebuje nájsť znova niečo nové, čo ma inšpiruje, nakopne znova tvoriť, objavovať nové neprebádané vody. Priznám sa, už som nad tým tento rok pár krát rozmýšľala, že už je to dlhá doba, čo ma takto niečo nadchlo… a rozmýšľala som, čo to asi najbližšie bude…. To ma ani nenapadlo, že to bude niečo čo už veľmi dobre poznám, ale vlastne nepoznám vôbec…. Ale nakoniec je celkom zaujímavé, že pred rokom v novembri som v súťaži na oficiálnej stránke Barbie vyhrala práve Barbie ním inšpirovanú…. Možno to bol nejaký prvý náznak toho čo má prísť… 🙂
Objavovanie Davida Bowieho
Celé to začalo vzhliadnutím dvoch dokumentov o Davidovi, ktoré dávala v prvej polovici roka ČT Art. A ja som si pri ich pozeraní uvedomila, aký fascinujúci človek to bol a ja vlastne o ňom nič neviem… A tak nejako to začalo… najprv som si začala púšťať jeho piesne, potom celé albumy od prvotín až po posledné… Začala hľadať rôzne videá, čítať články, hľadať fotky a kúpila som si knihy… A tak postupne ma to nakoplo k návratu k maľovaniu.
Návrat k maľovaniu
Posledný akrylový portrét som maľovala naposledy pred 3 rokmi. Bol to Sherlock. Od vtedy som síce nakreslila pár jednoduchých obrázkov i portrét samej seba, ktorý tu mám ako profilovú fotku. Ale nič také veľké to nebolo. Začala som, ale pomaly mať v tomto smere tvorivý absťák a tak som začala rozmýšľať nad tým, že si nakreslím nejakého Davida.
Aquarel
Ako prvý obrázok som sa rozhodla namaľovať ho aquarelovými farbičkami v kombinácii s aquarelovými farbami. Vlastne tam som kedysi začínala. Ako prvé som kreslila práve aquarelové portréty. Vybrala som si fotku Davida s dlhými vlasmi v klobúku z roku 1971.
Prvý obraz je vždy zároveň aj akási štúdia tváre danej osoby. Kedy si všimnem jednotlivé detaily, tvar tváre, očí, nosa, úst… Preto pre mňa osobne prvý obraz nie je na moje nároky tak podarený ako ostaté…
Akryl
Bolo jasné, že ďalším obrazom už musí byť akryl. David má obrovské množstvo zaujímavých fotiek – svojich mnohých charakterov, ktoré si počas svojho života vytvoril. No ja som sa rozhodla pre tú jeho najikonickejšiu – Ziggyho Stardusta. Zo všetkých fotiek ma nakoniec najviac zaujal tento tieňovaný čierno-bielo-červený portrét.
Pri rozmýšľaní nad tým ako ho namaľujem a pri preštudovaní jednotlivých prvkov som došla k záveru, že to potrebuje blyštivosť, veď je to stardust! Hneď ma napadlo, že potrebujem metalické farby, ktoré som si bola hneď na druhý deň kúpiť a počas maľovania ma napadlo, že mám aj trblietavé lepidlo a tak som celý obraz ešte doplnila červenými trblietkami na jednotlivých miestach. Pravda je, že tento efekt je skôr vidieť na živo než na fotke. Ale veľmi sa mi páči ako sa mi nakoniec tento obraz podaril.
Tieto dva obrazy určite nie sú poslednými. Mám v pláne i ďalšie a možno za použitia zase iných farieb. 🙂 A pri Davidovi určite neostanem len pri obrazoch, však o ňom ešte budete teraz často u mňa čítať. 😀
Wau, pritom akrylovom obraze sa Ti podarilo vytvoriť tak dokonalo – realistické oči, nemám slov. Je to pre mňa neskutočne dokonalá práca. SI fantastická. Mám na Tebe rada, že všetko vždy spravíš do najmenších detailov. Ja to nazývam aj „monkovský“ syndróm, taký mám aj ja.:-D Tiež mávam kreatívno-inšpirujúce stavy, keď sa zaujímam o nejaký objekt túžby, či je živý alebo neživý. Takže Ťa úplne chápem.:-)
Ďakujem. Áno ja som troška nenormálna v tomto smere… som doslova závislá na detailoch a mnohé veci si všímam, čo možno bežne ľudia ani nie… A u Monka sa často vidím, respektíve je to taký Monkovsko-Sherlockovský syndróm… určité veci musia mať i u mňa logiku a poriadok… 😀 Nemusím síce zarovnávať veci pravítkom, ale pokiaľ sa niekto dotkne môjho „poriadku“ ja to okamžite vidím 😀 haha…
Perfektná inšpirácia. Tiež to poznám, keď ma niečo tak nadchne, že potrebujem o tom všetko vedieť a potom to opadne a čakám, čo príde znova. Naposledy to bola Sheilene Woodley, čo už je dosť dávno, ale vtedy som pozrela hádam všetky filmy, v ktorých do vtedy hrala. Vedela som jej životopis a neustále som hľadala nejaké jej fotky na nete ako posadnutá.
Už to chcelo niečo na nakopnutie, a on je ohromný materiál, pretože žil 69 rokov z toho aktívne vystupoval 37 rokov, a za tú dobu stihol toho ohromne… a je škoda že mu zdravie neumožnilo viac využiť posledných 12 rokov, ale aspoň za posledné 3 roky sa to snažil nejako ešte dohnať.
A David je úžasný v tom, že to nie je len spevák, takže to nie je len o hudbe, ale je to aj herec (aktuálne mapujem aj túto sféru :D) a všetky tie jeho charaktery a celkovo to je úžasný materiál na štúdium 😀