Oprava celuloidovej bábiky zn. Technoplast

Od kedy sa tak trocha neplánovane venujem opravám starých hračiek, oslovuje ma viacero ľudí. Niekedy k dohode dôjde, niekedy sa druhá strana už nikdy neozve. V tomto prípade bola pôvodná komunikácia vo februári tohto roka cez sprostredkovanú osobu. Nakoniec, keď sme sa na všetkom dohodli, mi pani či slečna, cez ktorú komunikovala majiteľka, napísala, že sa jej neozýva… No tak som si myslela, že to skončí ako vždy… Ale napísala som, že ak bude chcieť, nech sa kľudne ozve.

List…

Ani som netušila aké prekvapenie nájdem v schránke o tri mesiace neskôr – v máji. Klasický list od pani, ktorej patrí bábika!. Skoro som padla na zadok! 😀 Našťastie pani Kristína zanechala aspoň telefónne číslo a ďalšia komunikácia pokračovala cez SMSky až nakoniec mi ju pani poslala a bábika dorazila v druhej polovici mája.

Na pôvodných nie veľmi dobrých fotkách nebolo až tak dobre vidieť ako je bábika poškodená, ale myslím, že k prasknutiu hlavičky došlo až počas prepravy, pretože krabica bola na vrchu trocha spučená.

Bábika prišla oblečená v detských pletených veciach. Vlasy mala svoje, hoci som nevedela ešte čo s nimi urobím…

Hľadanie pôvodu

Ihneď som zistila, že je to iná bábika, než som si pôvodne myslela (Hamiro) a bola i z úplne iného – krehkého materiálu celuloidu. Tak ako vždy som si urobila prieskum o akú bábiku vlastne ide a v skupine českých opravárok bábik na Facebooku mi bolo povedané, že ide o bábiku od firmy Technoplast.

Príprava na opravu

V tom čase som sa nepustila hneď do opravy, pretože som potrebovala dokončiť projekt, na ktorom som akurát pracovala. To mi prišlo aj vhod, pretože v tej dobe akurát jedna z českých opravárok urobila v skupine video opravy práve celuloidovej bábiky. Takže vďaka tomu som zistila, že budem znova postupovať úplne inak, než u predošlých bábikách.

Oprava

K oprave som sa tak dostala až v polovici júna. Podľa spomínaných videí sa celuloid veľmi dobre dá zlepiť kvalitným sekundovým lepidlom a po zatuhnutí sa zvyšky lepidla zbrúsia do hladka.

Bábika bola v dosť zlom stave. Ako mi bolo povedané, niekto mal na ňu omylom stúpiť. Tomu zodpovedalo rozbité pravé rameno a prasknutý kus trupu. Okrem toho mala prasknutú v spoji i ruku a nohu. Plus k tomu tá prasknutá hlavička. Okrem toho spodok hlavičky s háčikom, ktorý držal bábiku pokope bol od hlavy odtrhnutý. Pospájané to bolo všetko veľmi zvláštnou páskou, ktorá tam bola zrejme už dlhšiu dobu, pretože lepidlo z nej vytvorilo akýsi maglajz a vrchné pásy z pásky sa odlepovali bez lepidla.

Rozoberanie

Na úvod bolo treba bábiku rozobrať. Pri rozoberaní jednotlivých kusov som došla k záveru, že tú bábiku už niekedy niekto musel opravovať. Mala natiahnutú novú gumu + v sebe mala kusy iných gúm. A rôzne kusy gumy so špendlíkmi, ktorými sa snažili ruky a nohy pospájať, pravdepodobne ešte predtým… Našťastie som v rukách i nohách našla popadané i pôvodné podložky, ktoré som potom mohla pri opätovnom skladaní použiť.

Keď už bola bábika na kusy, bolo treba odstrániť pásky a vyčistiť ju od lepidla… čo dalo celkom zabrať. Nakoniec som z nej ale dostala všetky kúsky preč. Našťastie jej nechýbali žiadne kusy tela, jedine ak nejaké malé úlomky, bez ktorých sa dalo zaobísť.

Pôvodne som myslela, že sa jej budú dať dať dole aj topánky, no došla som k záveru, sú tam už tak prituhnuté, že by šli dole i s kusami nôh…

Lepenie, tmelenie, šmirgľovanie

Po vyčistení od lepidla a vydrhnutí telíčka prišlo na rad lepenie. Pri hlavičke som mala mierny problém v tom, že mala oči riešené iným spôsobom než predošlé bábiky – držala ich priečna tyčka. Bála som sa ich nejakým spôsobom vyberať, aby hlavička nepraskla viac. Tak som si musela dávať veľký pozor aby som lepidlom nezasiahla oči. Zlepiť jednotilvé kusy šlo pomerne ľahko. Nožička mi trocha perovala ale nakoniec i ta šla zlepiť.

Dno hlavičky s háčikom sa mi takisto podarilo prilepiť o hlavičku a aby vydržal tlak gumy, pri opätovnom spájaní, pre istotu som celé dno zatmelila dvojzložkovým epoxidovým tmelom + sa tým vykryl i časť chýbajúceho plastu.

Po vytuhnutí lepidla som povrch zahladila. Chýbajúce kúsky plastu som zatmelila a po vytuhnutí znova zahladila šmirgľom.

Maľovanie

Po tom všetkom som ešte netušila, že ma čaká najťažšia časť. Celuloid, ako sa ukázalo, reagoval inak na akrylové farby než u predošlých bábikách. Nerobila sa mi totiž na jeho povrchu hladká krycia vrstva, ako to bolo u Hamirky či American Character. Maľbu však potrebovala, takže som jej musela dopriať oveľa viac vrstiev, kým to začalo vyzerať dobre a nerobilo to šmuhy. Aj keď ťahy štetcom na nej bolo vidieť stále. S tým sa však veľa robiť nedalo, ako som časom zistila…

Nakoniec som sa snažila namiešať farbu podobnú jej pôvodnej. Keď už som bola s maľbou celého tela spokojná, pustila som sa do maľbe tváre a opravu očí. Až na koniec opráv som zistila, že jej oči sa dajú vybrať, lebo tyčka spájajúca oči uprostred je prasknutá, tak sa oči dali opatrne vysunúť… (to som mohla zistiť už skôr… ). Vďaka tomu sa mi oči podarilo vyčistiť a jednoduchšie i prilepiť nové mihalnice. Pred nasadením očí som ešte všetky časti tela nalakovala lesklým krycím lakom.

Skladanie

Keď to všetko uschlo. Nasadila som jej naspäť oči a začala spájať jednotlivé časti tela k sebe. Pôvodná guma sa našťastie dala použiť. Pred nasadením hlavy, som došla k záveru, že jej krk bude treba ešte vystužiť, aby ten tlak vydržal. Preto som ho zvnútra ešte zatmelila dvojzložkovým epoxidovým tmelom. Po jeho zaschnutí som potom nasadila i hlavičku.

Oprava vlasov

Vlasy mala síce svoje a neboli ani vypadané, no ako to u takýchto starých hračiek býva, už boli značne tuhé a zachlpené… Avšak z revitalizáciou vlasov bábik už mám značné skúsenosti a tak som ich jednoducho umyla, nakydala na ne balzam, nechala pôsobiť a opatrne po prameňoch vyčesala. Vlasy sa tak osviežili a dostali znova tvar a objem. Parochňu som jej ale nechcela lepiť priamo na hlavu, tak som vymyslela systém, aký majú niektoré moderné bábiky – na suchý zips. Do predu a do zadu hlavičky som jej nalepila jednu stranu a na vlasy našila druhú stranu suchého zipsu, vlásky tak držia a nepadajú.

Nakoniec som ju obliekla do jej pôvodného oblečenia a včera sa konečne Evka (ako ju pani volá) vrátila domov. 🙂 A pani Kristína je spokojná, čomu som veľmi rada, že som mohla znova vdýchnuť život starej rozbitej hračke.

A ešte na porovnanie s mojimi veľkými slečnami:

You may also like...

1 Response

  1. aneh píše:

    geniálne!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.