Autogramy,  Zahraniční herci a herečky,  Zápisník

Sherlocked – The Official Sherlock Convention 2016

V tieto dni sú to akurát tri roky čo som sa zúčastnila úžasnej akcie Sherlocked convention a splnila si tak zopár tajných snov. Tak prečo si to nepripomenúť.

Začiatky (začiatok pôvodného textu)

Všetko to vlastne začalo už v Apríli 2015, keď sa konala prvá Sherlocked convention. Keď som videla všetky tie fotky fanúšikov s predstaviteľmi a tvorcami seriálu, priala som si byť na ich mieste, zažiť to, vidieť to…. A hlavne stretnúť osobne a ošahať si samotného Sherlocka – Benedicta Cumberbatcha. Zdalo sa mi to ako sen… Nemožný… Ale postupom času som nad tým začala uvažovať, že to až také nemožné predsa nie je. Londýn nie je ďaleko, bola som tam viackrát… Vlastne prečo by som ďalší rok nemohla ísť…

Spočiatku, som takto snívala ešte i s mojou kamarátkou Cyndy z USA, ktorú som do tohto celého ošiaľu zatiahla tiež (ako to ja u mojich priateľov robím veľmi rada 😀 ). Neskôr však zistila, že ona si to asi tento rok dovoliť nebude môcť, keďže by určite chcela ísť i jej sestra, čo by sa im i s letenkami do UK, značne predražilo… Stále si však hovoríme, snáď nabudúce..? Ale sľúbila som jej, že dám podpísať nejaké jej dielo jej miláčikovi Andrew Scottovi, pokiaľ sa zúčastní tohoročného Conu.

Pre mňa však, táto myšlienka, začala byť čoraz viac reálnejšia a reálnejšia: Postupne som to skutočne začala brať vážne a v podstate som začala čakať na uverejnenie dátumu. To sa stalo v druhej polovici Januára 2016, od kedy som sa začala fixovať na septembrový víkend 23.-25.

Medzi prvými oznámenými hosťami boli tvorcovia Steven Moffat, Mark Gattis (zároveň i predstaviteľ Mycrofta), producentka Sue Vertue a herečka – nevesta z posledného dielu Natasha O’Keeffe. Priznám sa, že výška jednotlivých balíčkov vstupného ma celkom dostali… a nebola som si vtedy úplne istá, či by som si kúpila, ten najlepší lístok (tj Platinum Pass, ktorý zaručoval stretnutie tj. fotografiu i autogramy s úplne všetkými, vstup na každý platený talk, plus prednosť pred ostatnými (mimo extra drahého VIP Pasu, ktorý už je fakt pre ľudí, ktorí s úsporami problém nemajú…), plus nejaké tie darčeky. Avšak s kúpou vstupného som sa neponáhľala, tak ako som čakala i na nižšie ceny leteniek…

V nasledujúcich mesiacoch som v podstate len vyčkávala akých hostí potvrdia, samozrejme som čakala na TÚ JEDNU najhlavnejšiu… Benedicta „Bena“ Cumberbatcha. Nejako to však časom vyznelo tak, že oznamujú hostí od tých menej dôležitých až po tie najlepšie… a tak sme sa vo februári dozvedeli o účasti Phila Davisa (vraždiaceho taxikára z prvého dielu Štúdia v Ružovom), o dva mesiace boli oznámení Benovi rodičia Vanda Wentham a Timothy Carlton (ktorí hrali Sherlockových rodičov) a Yasmine Akram (Janine, ktorej Sherlock pomotal hlavu v tretej sérii… alebo ona jemu?), o niečo neskôr v apríli bol oznámený Alistar Petrie (James Sholto – Johnov kamarát z armády.. ktorý sa ukázal na jeho svadbe v tretej sérii a ktorého tam mali zabiť…). Medzitým sme sa dozvedeli, že sa budeme môcť odfotiť vo Viktoriánskom Sherlockovom byte i pred Viktoriánskym Speedyho obchode… Avšak stále nič zaujímavé…. teda to jedno na čo sme všetci čakali…

Sen sa pomaličky zdá byť čím ďalej tým viac skutočný…

A ako šiel čas, začiatkom júna som objavila, že letenky na ten dátum zlacneli a tak som sa rozhodla si ich teda kúpiť, aj keď som ešte netušila, čo ma na tejto Sherlocked Convention bude vlastne čakať. Tým pádom som sa vlastne naisto rozhodla ísť za každú cenu, či už tam ON bude, alebo nie. Len so vstupenkou som čakala, lebo som potrebovala, aby oznámili nejakých lepších ľudí, aby som sa definitívne rozhodla, koľko som ochotná do toho vraziť….

A tak sme sa neskôr v júni dozvedeli, že sa bude dať fotiť zo psom (čo ma veľmi nelákalo), a bola oznámená účasť hudobných skladateľov David Arnolda a Michaela Pricea, čo ma potešilo a potom dlho nič, čo bolo divné, vzhľadom na blížiaci sa dátum. Začiatkom augusta to však začalo byť čoraz zaujímavejšie. Bola oznámená účasť Ruperta Gravesa (DI Greg Lestrade), Uny Stubbs (Mrs. Hudson) a koncom augusta nás pekne natiahli s oznamom o veľkom oznámení hosťa, z ktorého sa nakoniec vykľula Amanda Abbington (Mary Watson). Je pravda, že minulý rok nebola a vraj doteraz na takéto akcie nechodila… Takisto oznámili plyšového maskota Eventu – tradičného britského medvedíka oblečeného ako Sherlock, ktorého nazvali Furlock… (Naozaj sa im veľmi podaril, čo svedčí o tom, že ho tam každý mal a ani ja som mu neodolala.. 😀 ) Takže to už začalo byť tak či tak veľmi zaujímavé…

Sen sa stáva realitou!

Avšak ja som potrebovala ešte nejaké vodítko na to, aby som, v prípade žeby naozaj Ben neprišiel, bola ochotná vsadiť na tú najvyššiu možnú kartu a to Platinum Pass… Tak sa stalo začiatkom septembra, kedy oznámili účasť Andrew Scotta (Moriartyho – moja kamarátka Cyndy vtedy zaplesala, lebo už myslela, že tam nebude, keďže v tej dobe natáčal film v USA, a začala dňom i nocou kresliť obrázok, ktorý som mu mala dať pre ňu podpísať). Vtedy som si povedala, že čert to vem, ja si to užijem a či už to bude so Sherlockom, alebo bez neho, bude to fajn…

Áno, stále som mala v hlave nádejnú myšlienku, že aký by to bol Sherlocked Con, bez Sherlocka… Oznámenie však neprichádzalo, ale aspoň týždeň pred konaním akcie, bola ešte oznámená Louise Brealey (Molly Hooper), čo ma veľmi potešilo a mladý Louis Moffat, ktorý si zahral malého Sherlocka v poslednej epizóde tretej série. Takisto boli oznámené časové plány rozhovorov… a skompletizované zoznamy hercov na fotenia… a akosi to začalo vyzerať, že sa toho Sherlocka-Bena skutočne nedočkáme… Avšak nádej stále umiera posledná…. O dva dni neskôr sme sa dozvedeli, že Natasha O’Keeffe nebude môcť prísť, pretože práve porodila svoje prvé dieťa, takže by to prakticky nebolo možné a tak sa jej náhradníkom stal Danny Webb, ktorý si strihol krátku úlohu inšpektora v Škandály v Belgrávii.

ON príde!

Prešiel tak i posledný víkend pred akciou a my sme začali smútiť, pretože boli už oznámené všetky harmonogramy, ako rozhovorov tak i fotení s hercami… ALE v pondelok večer nám organizátori dali nečakanú nádej v oznámení o oznámení, ktoré nás určite všetkých poteší… nejako všetci čakali, že to nemôže byť predsa nikto iný, keď ani nie polhodinu po polnoci -20.9. oznámili KONEČNE účasť i samotného Sherlocka – Benedicta Cumberbatcha na Nedeľu a srdcia všetkých fanúšikov plesali a skutočne sa začali konečne úprimne tešiť na nadchádzajúci víkend… Veď povedzme si pravdu, boli by sme všetci veľmi smutní, keby tam nebol :D. A povedzme si pravdu, ja som tam chcela hlavne kvôli nemu 😀 😀 😀 … Ale pravda je, že mi bolo trocha ľúto, že tam tento rok nebola aj Lara Pulver, predstaviteľka Ireny Adler… aj keď od nej mám už aspoň podpisy…

Okrem všetkých ľudí boli ešte dodatočne potvrdení i ďalší, ktorí sú veľmi dôležitou súčasťou Sherlockovho sveta – a to hlavný dizajnér výpravy.. (či ako preložiť producton designer) – Arwel Wyn Jones, jeho manželka vlasová štylistka a maskérka Claire Prichard-Jones a kostymérka Sarah Arthur, plus výkonná producentka Beryl Vertue.

Nasledujúce dni, som si musela zorganizovať obidva dni, aby som všetko a hlavne všetkých stihla, pretože na to si človek musel dať pozor, hlavne kedy má jednotlivé fototermíny s hercami. Autogramy dávali herci počas celého dňa, prípadne oboch, pokiaľ tam boli oba dni, v časoch, kedy akurát neboli na fotení s fanúšikmi, alebo na rozhovoroch, prípadne na obede a pod… To si ich človek v podstate mohol odchytiť kedykoľvek počas dňa, keď videl, že sú dostupní. Inak sa musím priznať, že až do posledného dňa pred odchodom som si neuvedomovala, že to je skutočnosť. 😀

Piatok 23.9.

Prvý deň conu bol taký nenáročný, otváral sa večer o šiestej a trval dve hodiny. Od druhej poobede sa mohol človek prísť zaregistrovať. Ja som však išla ešte pred obedom pozrieť Buckinghamský palác, z ktorého som sa dostala až okolo štvrtej a na miesto určenia Conu, tj. do Excelu som sa dostala niečo pred piatou..

To už som mala zaujímavý zážitok, pretože mi spočiatku bolo divné, že nevidím v DLR vlaku žiadne osoby aspoň v tričkách so Sherlockom, keď v tom pár zastávok pred cieľom, si hneď oproti mňa sadli „Sherlock“ a „Watson“. Obidve dievčatá boli dokonale pretvorené na týchto dvoch pánov, dokonca mali parochne. 😀 Tak som sa dosť bavila… „Spoločne“ sme potom došli až do Excelu, kde som sa k nim votrela a plus spoznala pár ďalších fanyniek, potom ako som sa zaregistrovala. Okolo piatej sa však začala tvoriť rada na vstup do hlavnej haly a tam už sa skupiny roztrhli a od vtedy som jednala sama za seba. A ako som neskôr zistila, že pokiaľ chce človek stihnúť všetko čo si naplánoval, tak si za tým musí ísť sám a nestrácať čas s druhými, pokiaľ tam skutočne nie je s nejakým priateľom, ktorý má plány rovnaké. Po otvorení „brán“ sa veľká kolóna ľudí dostala pomerne rýchlo dnu. Priestor to bol naozaj obrovský, aj keď nebol veľmi vyplnený, ako môžete vidieť na fotkách. To sa však neskôr ukázalo ako výhoda, pretože sa človek aspoň jednoduchšie dostal z jedného miesta na druhé, bez toho aby musel veľmi kľučkovať pomedzi ľudí….

Ako prvé som si bola vyzdvihnúť veci, ktoré všetci dostali k danému typu vstupeniek. Držitelia Platinum Pasov dostali veľmi praktickú tašku, Magazín Conu, dva plagáty, zberateľské karty a šnúrku s logom eventu na ktorú sme si mohli pripnúť naše kartičky, ktoré sme dostali ako vstupenku. Jedna bola kartička s nápisom Platinum a poradovým číslom, ktorého využitie sa ukázalo až neskôr a kartičku s menami hercov na autogramy a fototermíny, na ktorej nám označovali na čom sme už boli.

Potom som si išla kúpiť fotky na autogramy (plus aj nejaké iné fotky, ktoré sa mi páčili, ono totiž sa tu vždy objavia nejaké obrázky, ktoré ešte nikde neboli uverejnené), pozrieť výstavu kostýmov a vecí z filmov, ktoré boli naozaj veľmi zaujímavé. Mohla som si tak pozrieť podrobne nie len oblečenie z modernej verzie, ale aj z aktuálnej Viktoriánskej. A potom som sa išla odfotiť na obidva sety. Po odfotení sa vo Viktoriánskom Sherlockovom byte, sme si mohli tento priestor i podrobne prezrieť centimeter po centimetri. Spolu so mnou tam bola ešte jedna žena a spolu sme žasli nad každým jedným detailom, ktorý si prakticky človek ani nemôže všimnúť… Ľudia, ktorí to vytvárajú sú skutočne blázni :D. Akurát sa tam teda fotiť nemohlo… 🙁 Ešte som si prezrela priestor a šla si vyzdvihnúť Furlocka 😀 … a to už bolo dosť hodín na záverečnú toho dňa….

Čo ma ale potom, keď som došla na dom, v ktorom som bývala, zaujalo, že Benedict, nebol vôbec spomenutý v Magazíne conu a nebol ani na kartičke na podpisy a fototermíny… takže to vyzeralo tak, že keď vyrábali tieto prezenčné veci na con, skutočne s ním už nepočítali?

V piatok večer, som si však už postupne začala uvedomovať, že ono sa to už vážne deje a zajtra skutočne stretnem prvých ľudí, ktorý tak „dobre poznám“ z obrazovky a začala som byť nervózna… 🙂

Vchod a hlavné priestory Eventu

Rekvizity z Abominable Bride

Výstava kostýmov a rekvizít

Taxík vražidaceho Jeffa zo Štúdie v Ružovom a moja hrozná selfie…

Plagáty ktoré boli všade na stenách

Bol tu aj obchod s postavičkami od Big Chief, odkiaľ je i moj Sherlock. Ako vidíte už sa chystá Viktoriánska sada, akurát je zaujímavé, že tu nie je Moriarty, ktorý už je v predpredaji, ale je tu Mycroft, ktorý je ešte stále v štádiu vývoja… Aspoň dúfam, lebo je dosť škaredý… (a ktorého asi už nikdy nevyrobia)

Harmonogram a plán priestoru Convention

A moje fotgrafie zo setov

Tu môžete vidieť čo všetko som dostala v rámci Platinum Pass vstupenky

A tu môžete vidieť v obsahu magazínu a na mojej kartičke na podpisy a fotky, že Benedict nie je nikde spomenutý…

Fotky navyše, ktoré som nepoužila na autogramy

Plyšový medvedík Furlock v celej svojej kráse

Sobota 24.9.

Prvý veľký deň. Ako vidíte na obrázku môjho plánu, bolo toho dosť a pomerne rýchlo som zistila, aký bol kúpenie Platinum Pasu výhodný krok. Človek sa skutočne všade dostal skôr, mohol predbiehať ľudí so vstupenkami s menšou hodnotou, vždy sme boli volaní na všetky fotenia i autogramy ako prví… ostatní museli čakať až po nás… Ale aj napriek tejto výhode, som nestihla všetky rozhovory, pretože som väčšinou uprednostnila lovenie autogramov, ktoré som chcela získať úplne od všetkých prítomných ľudí. Ale už pri plánovaní dní, som vedela, že prinajhoršom budem musieť vypustiť fotenia s Philom Davisom a Louisom Moffatom, čo ma až tak netrhalo a radšej som v ich čase fototermínov šla na rozhovor s Andrew Scottom.

Hneď na úvod som sa rozhodla získať niekoľko prvých autogramov. Šla som hlavne k ľuďom pri ktorých nikto nebol. A tak bol úplne prvý autogram od Dannyho Webba, ktorý sa ma spýtal, ako sa mám, apod. a ako sa volám, keďže všetci písali i venovania. Keď počul moje meno, povedal mi že to je nemecké meno, na čo som mu povedala, že som ale zo Slovenska… Ešte sa ma spýtal na koľko som tu, čo som hneď blbo pochopila, a povedala som mu, že som tam všetky tri dni :D, on pravdepodobne asi myslel na koľko dní som v Anglicku :). Potom som išla hneď vedľa k Alistarovi Petriemu, ten sa na meno nepýtal… a mňa nenapadlo mu to povedať. Ešte som zašla k Philovi Davisovi, ktorý mi napísal i pekné venovanie a myslím, že už som sa postupne asi chystala za Amandou, keďže ako úplne prvá ma čakala fotka s ňou.

Tieto fotenia prebiehali skutočne veľmi rýchlo. Človek vošiel do miestnosti, kde sa fotilo, odložil si veci, postavil sa do radu, a šlo to ako kolotoč, hop k nej, rýchly pozdrav, ona pozdravila, podala mi ruku spýtala sa ako sa máš, ja som tuším povedala, že fajn – úsmev, póza, fotka, poďakovanie a hop preč, a ďalší a ďalší. Potom si vziať veci a počkať si na fotku, ktorá bola vytlačená okamžite. Ja vlastne ani neviem ako som sa cítila. Všetci ti ľudia mi pripadali ako starí známi a už keď došlo k činu som bola v pohode a hlavne boli všetci veľmi milí. 🙂 Keďže som u Amandy pochodila veľmi rýchlo a mala ešte čas kým začne rozhovor s Andrewom, išla som ešte po ďalšie autogramy, Myslím, že to bol najprv Rupert Graves a potom Yasmine Akram, ktorá ale mala problém s napísaním môjho mena a ja skutočne neviem vyspelovať moje meno v angličtine, tak som jej ukázala autogram od Dannyho Webba, tak to nejako opravila 😀 Ale inak Yasmine je krásna žena, skutočne a veľmi milá… ja si myslím, že ten Sherlock sa nemusel ani veľmi namáhať keď predstieral, že ju balí… 😀 haha. Hneď vedľa nej sedel aj Louis Moffat (syn Stevena Moffata, tvorcu, a producentky Sue Vertue, ktorý hral v poslednej časti tretej série malého Sherlocka). Každý človek, čo tam podpisoval, mal pri sebe človeka, ktorý označoval na kartičkách u koho sme boli, respektíve si mohol kúpiť lístok na ešte jeden podpis a povedať jej naše meno. Louisovej asistentke som povedala moje meno a ona ho posunula jemu. Louis sa tam inak dosť nudil, veľa ľudí, tam totiž k nemu nechodilo… asi len tí, čo ho mali v rámci vstupenky, takže sa rozhodol, že sa bude podpisovať na svoju hlavu. 🙂 (po prvých týchto skúsenostiach, som sa rozhodla si svoje meno radšej napísať na papier, predsa len je troška dlhé a trochu nezvyčajne.. :D)

Potom som už bežala na talk s Andrewom. Ten sa konal v hlavnej hale, ktorá bola upravená kompletne ako Sherlockov byt, takže som to mohla celkom pofotiť. Andrew bol veľmi vtipný, samozrejme nemohol povedať nič ohľadom štvrtej série… Nebudem tu vypisovať čo hovoril, aj tak si to už veľmi nepamätám 🙂 ale bolo to veľmi fajn, po rozhovore, už som bežala sa postaviť do radu na fotku s ním. Tá bola tradične rýchla ale príjemná :D. Už neviem či som bola vtedy ešte loviť ďalšie autogramy… ale okolo tej dvanástej som šla i ja na obed… Niekedy počas dňa som potom ešte ulovila Autogram od Uny a Amandy, ktoré boli veľmi milé, ako každý. Celkovo Amanda je veľmi milá, a mám z nej veľmi dobrý dojem. 🙂

Pred druhou som sa konečne dostala i do radu o autogram Andrew Scotta, od ktorého som mala ešte jeden kúpiť aj pre Cyndy a tak som mu dala podpísať fotku pre mňa a potom Cyndin obrázok, ktorý keď zbadal ostal užasnutý. Povedala som, že to je artwork mojej priateľky Cyndy z USA, ktorá je jeho veľká fanynka, a že to nakreslila špeciálne na túto príležitosť. On to chvíľu študoval, spýtal sa ma či to tam dole je s ním Benedict. Ja, že áno a potom začal písať veľmi pekný odkaz pre Cyndy a povedal, že je neskutočne talentovaná. 🙂 Ja som mu povedala, že to áno neskutočne, no keďže za mnou stálo ešte veľa ľudí, už som sa s ním viac nemohla rozprávať a tak som poďakovala a rozlúčila sa s ním. Potom som bežala na fotenie s Benovými rodičmi, ktorí boli veľmi milí. Sedeli na stoličkách, keďže v ich veku stáť trištvrte hodiny by bolo veľa. Boli zo všetkého veľmi podivení ako to fotenie rýchlo beží :D. A ja som následne letela na druhý fotoset na fotku s Unou, ktorú som mala v tom istom čase. Una sedela zase na barovej stoličke. Dakedy potom som možno zašla po podpis ku Arwelovi, ktorému som povedala, že robí neskutočnú prácu a že sa mi to veľmi páči. Čo bol rád. 🙂 Ďalej ma čakalo fotenie s hudobnými skladateľmi Davidom Arnoldom a Michaelom Priceom. Tí mi obaja podali ruku a keď som sa snažila tváriť normálne, sa ma spýtali či som ok? Vlastne ani neviem prečo, len som sa snažila netváriť sa ako debil 😀 ale pamätám sa že sa im páčili moje okuliare 😀 Potom som bežala na rozhovor s Amandou a Rupertom, ktorý už chvíľu bežal tak som si mohla sadnúť už len dozadu, ale netuším o čom sa bavili, lebo som bola už dosť unavená…

Keď som vyšla von, všimla som si, že sú pred miestnosťou, kde sa vystavovali kostýmy, vystavené ešte ďalšie veci a to Sherlockova parochňa, ktorú mal Benedict na natáčaní Abominable Bride, keďže vtedy nemal narastené svoje vlasy a tiež umelé fúzy Johna a Molly z tejto epizódy. Tiež tam boli v zarámované časti tapiet, ktoré sa dali kúpiť za nemalé peniaze ako suvenír… Následne som ešte asi šla po autogram k maskérke a vlasovej štylistke Claire a hneď vedľa nej sediacej kostýmovej návrhárke Sarah, o ktorú som videla, že ľudia nemali veľký záujem, tak som jej povedala, že milujem kostýmy, a ona sa ma spýtala ktoré mám najradšej, ktorej postavy, napadol ma Sherlock a jeho skvelé obleky a celkovo je najlepšie vždy oblečený. Spýtala sa ma ktoré viac, moderné, či dobové, ja že oboje ale vlastne že sa mi páčia všetky. Ešte sa ma spýtala odkiaľ som, povedala som že zo Slovenska a ona, že či tu žijem alebo som pricestovala. Ja že som prišla špeciále na túto akciu, ale že mám rada Anglicko a bola som tu už viac krát, tak mi povedala, že vitaj 😀

To som už ale musela ísť na posedné fotenie s Alistarom Petriem. Prekvapilo ma aký je vysoký a jemu sa páčilo moje tričko… Vlastne ono sa páčilo viacerým, len neviem už naisto kto každý to bol. 😀 A to už bol koniec dňa. Podpisy od ďalších ľudí som si nechala na ďalší deň, keďže som ich cez deň nestihla, alebo sa mi nechcelo čakať.

Takáto rada sa tvorila na vstup v sobotu ráno

Talk s Andrewom, pred jeho začiatkom som ešte pofotila detaily bytu.

Talk s Amandou a Rupertom

Sherlockova parochňa a falošné fúzy Molly a fúzy Johna z Abominable Bride

Fotky s hercami a tvorcami z prvého dňa

Autogramy od hercov a tvorcov z prvého dňa

Nedeľa 25.9.

A nastal deň D, teda v tento deň som mala stretnúť konečne i Bena. Nervy boli veľké už od sobotňajšieho večera a ešte som musela ísť o niečo skôr pretože mi vlak chodil len raz za hodinu.

Čo sa týka celého dňa, ako vidíte, bol zase riadne nabitý, nakoniec som musela upustiť od troch talkov, inak by som nebola stihla všetko, čo som ešte potrebovala. Pre istou som si napísala dva časy fotenia s Louisou, ak by som to skoršie nestihla. Hneď ráno sme zase stáli v peknej kolóne ľudí, bolo ich tam snáď ešte viac ako v predošlý deň. Celkom logicky díky Benovi…. O deviatej sa brána otvorila, zástup sa dostal dnu pomerne rýchlo a ja som sa ponáhľala na prvé podpisy. Hneď som išla k pultu Louise Brealey, kde sa nás tam nazbieralo okolo 8 ľudí, keď nám povedali, že Louisa nestíha… ale nakoniec že príde aspoň kvôli nám, čo sme ju tam už čakali. Louise je naozaj veľmi milá a príjemná. Pomaly s každým sa objala. Keď som prišla ku stolu ja, spýtala sa ma odkiaľ som a keď počula, že zo Slovenska, tak mi povedala, že práve včera rozprávala s niekým zo Slovenska. Spýtala sa mi aké miesto je tu najkrajšie. Povedala som jej moje mesto Košice a potom mi povedala, aby som jej napísala tri najkrajšie miesta na Slovensku, ktoré sa oplatí navštíviť… Akosi ma nenapadlo okrem Košíc nič lepšie než Bratislava a Vysoké Tatry :D. Potom už mala dopísaný podpis i s venovaním a na záver ma objala :). Ja som jej poďakovala a rozlúčila sa s ňou. Potom som už išla čakať do radu na fotku so Sue Vertue a Stevenom Moffatom, ktorí boli veľmi fajn, tuším aj s tými som si potriasla ruky, potom som letela na fotenie s Markom Gattisom, ktorý ma prekvapil svojou výškou. Nie som si istá či aj on bol jedným z tých čo sa im páčilo moje tričko a či aj on mi podal ruku… a ešte si prečítal nadpis? Už to mám trocha zahmlené. 😀

Potom som skúsila pochytať ďalšie autogramy, ktoré som ešte nemala. Všimla som si Beryl Vertue, ktorú som si nepamätala z predošlého dňa, tak som si kúpila fotku a šla po podpis k nej. Potom som si všimla, že sú konečne voľní aj hudobní skladatelia David Arnold a Michael Price, ktorí sa predo mnou zarozprávali s inými fanúšikmi a ako odškodné za dlhšie čakanie ma ponúkli čokoládou, pamätali si ma už z fotenia z predošlého dňa. Už neviem celkom o čom všetkom som sa s nimi bavila. Ale ešte som im nakoniec povedala, že ich hudba je skvelá. Medzitým som si všimla, že prišli k podpisovému stolu i Sue Vertue a Steven Moffat, ktorý so sebou doniesol i čerstvé Emmy za Abominable Bride, ktoré dostali asi týždeň predtým. Takisto si ma pamätali z fotenia :). Tradične sa ma pýtali odkiaľ som, ako sa mi tam páči a podobne.

Niekedy v tom čase, som zistila, ako funguje poradovník na podpisy Bena. To číslo na našej karte, znamenalo naše poradie a keďže brali prvých asi 50 čísel a neskôr 150 a moje bolo 162, tak som ešte musela čakať. Po podpisoch som sa už postupne presúvala k miestnosti na fotenie s Benom, kde rada takisto teraz fungovala na základe čísiel na našich platinum kartičkách. Ben mal fototermíny dve. Ráno všetci držitelia VIP, Platinum, Gold, Silver pasov a poobede zbytok. Tak sme sa postupne zgrupovali, nervy boli napäté, hlava nevedela, čo si myslieť. 😀 Prebiehalo to rovnako ako u všetkých. Odloženie vecí, postavenie sa do radu a civenie na daného herca, v jeho prípade bolo civenie ešte intenzívnejšie :D. Páčilo sa mi, že jedno z dievčat, čo to usmerňovalo, nám hovorilo, „nebojte sa ho“ :D… Tak som bola na rade a civím akú má veľkú hlavu, tuším, že povedal, ako každý, že ako sa máš a už sme pózovali :D, chytil ma za pás, ja som chytila jeho a snažila sa tváriť normálne… po cvaknutí som už len povedala ďakujem a kolotoč bežal ďalej. Ešte kým som čakala na fotku, celú dobu som na neho civela :D. Priznám sa, že ani u jedného som si nevšimla nejakú výraznú nezvyčajnú vôňu, podobne to bolo i u Benedicta, nič nezvyčajné som necítila (a to sa ma každý pýtal ako tí ľudia voňajú :D, nuž ja som stále cítila len pach samotnej haly :D) . A vlastne ani neviem aké som mala pocity z tohto stretnutia, pretože ako u každého mi pripadal vlastne ako starý známy, samozrejme radosť sama o sebe z danej udalosti, okolnosti bola niekoľkonásobne väčšia než pri ostatných ľuďoch…

Potom som išla poslať fotku mame a kamarátkam a bežala naspäť do radu na fotenie s Yasminou a následne som šprintovala na druhý pľac na fotenie s Louisou, kde som sa díky môjmu platinum pasu, tak ako už niekoľko krát predtým, predrala niekde do prednej časti radu… Louise bola ako inak veľmi milá a si ma pamätala z rána, aj keď si už celkom nepamätám čo mi ešte povedala, ale objala ma, ako vidíte na fotke. Potom sme sa rozlúčili. (Je možné že aj jej sa páčilo moje tričko, lebo tých ľudí bolo naozaj celom veľa :D)

Po tomto kolotoči som sa išla pozrieť, koho zo zvyšných podpisov viem pred obedom uloviť, väčšinou ale všetci okolo obeda odchádzali, tak ako som po niekoľký krát zase minula Benových rodičov, a tak som sa motala okolo miestnosti kde mal podpisovať Ben (inak ten už mal dopredu napísané, že v jeho prípade sa personifikovať podpisy nebudú..), keď som si všimla, že na cedulke je napísané all Platinum, ale nebolo napísané closed, no nikto tam v rade nebol? Tak pozerám, že tam ešte niekoho pustili tak idem a ukazujem, že i ja som Platinum a ten čo to usmerňoval sa ma pýta, či už som dnu bola, ja že nie, tak ma rýchlo ešte pustili. Predo mnou tam ešte bola rodinka s deťmi, ktoré si u neho nechali podpísať medveďa… Ja som si nakoniec vybrala fotku, ktorú vidíte… Pôvodne som myslela, že mu strčím aj môj portrét Sherlocka, no keďže za každý ďalší podpis sa platilo pomerne dosť, a keď ani nepísal venovanie, som sa rozhodla radšej pre normálnu fotku. Priznám sa, snažila som sa na neho civieť a zapamätať si túto situáciu, čo spôsobilo, že si jeho tvár takmer vôbec nepamätám 😀 😀 :D. Keď som došla na rad, a on začal podpisovať začala som mu civieť na ruky. On má Benedict, totiž naozaj veľmi pekné ruky, ale v skutočnosti aké má dlhé prsty…. pri tejto myšlienke zdvihol hlavu a spýtal sa ma „Are you ok?“. Na čo som zrejme povedala yes, alebo čo, lebo to mám celé nejaké zahmlené… 😀 Keď dopísal podal mi fotku, vôbec si nepamätám ako sa tváril 😀 Ale poďakovala som sa a pozdravila a bolo po všetkom. 😀

Tu vám ale v súvislosti s tým musím povedať jednu vec, predtým, ako som odchádzala do Anglicka, som bola ešte u jednej mojej kamarátky s ktorou som sa o tom celom bavila a že konečne viem že tam bude i on a hovorím jej, že počkaj ako budem na neho civieť ako blbá a on sa ma spýta „Are you ok?“ …. nuž ako keby som to tušila 😀

Po podpise som sa ešte musela pochváliť mame a kamarátkam cez FB a šla sa na jesť. Tu ma cestou dokonca zastavilo nejaké dievča v kostýme Sherlocka, že mám super tričko. Ja som fakt netušila, že ono je nejaké extra ? Nuž ale dobre 😀 Po obede kolotoč pokračoval. Rozhodla som sa postaviť do radu na podpis od Marka Gattisa… Bol to asi vôbec z najdlhších radov v akých som čakala a to sme tam čakali len Platinoví…. bola som už dosť unavená a miestami som už vážne myslela, že omdliem…. keď akurát o 1 osobu predo mnou rad zastavili, že Mark sa musí ponáhľať inam… Boli sme samozrejme naštvaní z toľkého čakania a preto sa tá žena čo organizovala jeho podpisovanie rozhodla nám dať papierik s jej menom a že máme prísť o hodinu, že nás pustí dopredu. Tak som si všimla, že Benovi rodičia sú konečne k dispozícii a pomaly nikto pri nich nie je, tak som šla k ním po podpisy.

A potom som si šla na chvíľu sadnúť na stoličku do voľného stageu, kde práve prebiehala prehliadka ľudí v kostýmoch, lebo som bola už skutočne dosť unavená a znova som si pístala cez chat s kamarátkou (tou, ktorou som sa bavila pred odchodom…) a keď tu odrazu za mnou veľký rozruch a to vidím, že veď Ben ide okolo 😀 … Potom som ešte chvíľku písala, šla pozrieť ešte čo majú v oficiálnom obchode eventu, kde som si kúpila ešte plátennú tašku, plagát a program z Conu z minulého roku a rozhodla som sa vziať aktuálny program i pre Cyndy…

A potom som sa už pomaly šla postaviť do radu na poslednú fotku s Rupertom Gravesom, a zároveň mala v hlave, že musím hneď zdrhať pre podpis od Marka a odtiaľ už konečne zdrhať na posledné dva rozhovory. Na Ruperta sme chvíľku čakali ale šlo to ako vždy rýchlo, tuším sa spýtal ako sa mi tam páči… 🙂 povedala som asi že je to skvelé a to už bolo po fotení a zdrhala som po autogram od Marka, tam sme sa skutočne dostali dopredu pred všetkých, ale Mark meškal 20 minút a to sme viacerí museli zdrhať pomaly na talk s Benom. Mark bol ale veľmi milý, povedal mi, že mal škrečka menom Henrieta :D… A neviem čo ešte…

A to som už zdrhala šprintom ku stanovišťu kde sa mali kulminovať do radu držitelia platinum pasu, behala som spolu práve s tým dievčaťom pred ktorým sekli prvý rad na Marka… tam sme sa ale dozvedeli, že všetci platinum sú už dnu, tak bežíme ku dverám lenže tam už tiež nikto nebol tak sme bežali k východu, odkiaľ sa normálne z talku vychádza, odkiaľ nás konečne pustili dnu… Našla som si aké také miesto…. sedeli predomnou dosť vysokí ľudia, ale videla som na Sherlockovo obľúbené kreslo, kde som predpokladala, že bude Ben sedieť. Sranda nastala keď si tam najprv sadol moderátor a Ben na neho pozerá a hovorí „Hej sedíš v mojom kresle!“ 😀 (on je totiž Sherlock na to svoje kreslo celkom naviazaný…) Tak sa ihneď vymenili… Rozprávali sa o kadečom, dosť o poslednej Vikoriánskej epizóde… Po Benovi nasledoval ešte záverečný talk s tvorcami seriálu Markom Gattisom, Stevenom Moffatom a Sue Verue…. ktorí na záver prezradili názvy prvých dvoch epizód nadstavajúcej 4 série = Tj. „Six Thatchers“ a „Lying detective“. Na tretí názov si budeme ešte musieť počkať…..

A to bol koniec celej tejto skvelej akcie. Celkovo to bol skutočne výnimočný zážitok, aj keď by som si bola priala vidieť viac talkov. Možno si ešte raz obzrieť kostýmy… ale človek proste všetko nestíha. Bola škoda, že s Benom sa nedalo viac komunikovať, tak ako s ostatnými, aj keď to je celkom pochopiteľné, keďže ho chcelo vidieť asi najviac ľudí a bol tam len jeden deň. A chcel sa každému podpísať pekne celým svojím menom. Základ však je, že môj sen sa mi splnil dokonale, stretla som sa s ním dvakrát, videla som ho ešte dvakrát, teda spolu štyrikrát som ho videla, aj keď si na tie najbližšie stretnutia veľmi nepamätám :D, asi si moja hlava akosi neuvedomovala, že to je naozaj pravda :D. Celkovo to bolo ale dosť náročné, človek v podstate celý deň vystával v nejakom rade, nemal čas sa poriadne najesť, alebo ísť na WC… Musel behať z jedného miesta na druhé stále dookola. Ale som veľmi rada, že som investovala do Platinum Pasu, pretože som si celú Convention mohla užiť skutočne doplna.

Priznám sa, že už teraz rozmýšľam či by som šla znova. A možno i áno, ale možno by som si kúpila lacnejší lístok, možno by som šla na viac rozhovorov, a lovila hercov ktorý toho roku neboli… plus ak by tam bol znova Benedict, jeho by som si samozrejme neodpustila… A hlavne pokiaľ by sa Cyndy a jej sestre skutočne podarilo prísť…. Ale to je ešte celé otázne a ja si užívam toho čo som zažila teraz. 🙂

———————————- Koniec pôvodného textu——————————

A dneska – po troch rokoch už viem, že je to už asi nemožné, pretože od tohto Sherlocked Conu sa uskutočnil v Anglicku už len jeden a s oveľa menej zaujímavými hosťami. V USA sa konali 2 convention a po skončení štvrtej série to skončilo úplne. Takže toto bola naozaj jediná a jedinečná možnosť kedy niečo také zažiť a stretnúť Benedicta Cumberbatcha a ostatných osobne.

Emmy za Abominable bride

Talk s Benedictom

Talk so Stevenom Moffatom, Markom Gattisom a Sue Vertue

Posledné zábery conu… ešte som sa dala odfotiť pri známych dverách. 🙂

Tieto veci som si v ten deň ešte kúpila, program a plagát z minulého roka a praktická plátenná taška.

Fotografie s hercami a tvorcami z druhého dňa

Autogrami od hercov a tvorcov z druhého dňa

Pokiaľ ste sa dostali sem, až na úplný koniec, gratulujem vám. 🙂 Vďaka Sherlocked som si krásne rozšírila zbierku autogramov zo seriálu Sherlock. Tie už ste mohli na tejto novej stránke vidieť tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.