Oprava očí nemeckej bábiky zn. Arthur Schoenau

Niekedy v polovici leta som dostala otázku od jednej veľmi milej pani Kataríny, či by som vedela opraviť oči na jej starej bábike… Znova to bol úplne iný typ bábiky, než aká sa ku mne do tej doby dostala. Ale ja výzvy príjmam, tak som súhlasila s tým, že uvidím, čo sa bude dať urobiť… Vzhľadom na viacero vecí, ktoré som mala v zozname opráv, šití, či vlasení som sa k nej dostala až minulý týždeň.

Pôvod

Keď dorazila, bola som celkom prekvapená aká „relikvia“ sa to ku mne dostala… 😀 A tak kým som sa k jej oprave dostala, zistila som si aspoň o akú bábiku ide. Znova mi pomohli dámy zo skupinky opravárok starých bábik. Ide teda o bábiku nemeckej značky Arthur Schoenau, ktorá vyrábala bábiky v rokoch 1901 – 1953.

Najprv vám musím ukázať moje prekážky v práci, vo chvíli, keď som sa rozhodla pustiť do nej. 😀 Moji chlpáči Mitzka a Gunník sa rozhodli, že moje pracovné miesto je najlepšie na spánok. 😀 No mohla som ich vyhodiť? Ešte že mám ešte jeden stôl…

Oprava

Bábika bola z boku prasknutá a oči mala vpadnuté do hlavy. Po obhliadke celej bábiky som došla nakoniec k záveru, že ku hlave sa nedostanem nijako, bez toho aby som ju nerozobrala. A tak som opatrne postupne otvárala telo z prasknutej strany kým sa nepraskla aj druhá. Našťastie sa to prasklo v celku rovno a nikde inde sa to neprasklo.

Potom som musela oddeliť hlavu od gumičky, ktorá drží pohromade všetky končatiny. Keď som videla, že hlava je ešte nejako zospodu zablokovaná, dúfala som, že nebudem musieť ešte prasknúť i hlavu…. Ale našťastie sa mi s trochou trpezlivosti podarilo uvoľniť otvor a vytiahnuť z hlavičky jednotlivé komponenty. Ostal tam akurát ten kartón. Po menšej analýze vecí čo mi z hlavičky vypadli som nakoniec došla k záveru čo vlastne drží oči, čo sa uvoľnilo a ako to asi opravím. Oči som zároveň aj trocha vyčistila.

Ako vidíte, zvedavosť mojich chlpáčov je ohromná a tak ani pri druhom stole som nemala pokoj. 😀

Uvoľnila sa totiž jedna strana, ktorá držala oči na mieste. Chvíľu som rozmýšľala, či to zalepím sekundovým lepidlom, alebo na to použijem tmel…. Ale vzhľadom na celkovo zlý prístup do hlavičky som sa bála, že by ju sekundové lepidlo mohlo poleptať a ešte by sa dolepili veci, ktoré nemajú, prípadne by nakoniec nešlo s tými očami hýbať… Pripravila som si tak kus dvojzložkového epoxidového tmelu a keď sa mi konečne podarilo jednotlivé súčasti nejako pridržať na mieste kde majú, som postupne tú uvoľnenú časť pripevnila tmelom o hlavičku. Bábika tam znova mrká.

Po uschnutí som ju znova zložila a zalepila praskliny sekundovým lepidlom. K iným viditeľným veciam, ktoré by sa na nej ešte dali opraviť, som sa nepúšťala. Pani Kataríne šlo len o tie oči.

A tak je bábika už trocha menej hrôzostrašná… Aj keď, priznám sa, ja by som sa jej bála aj keď má tie oči. 😀

Bábika včera odcestovala domov a ja mám zase jednu zaujímavú skúsenosť k plusu. 😀

Môže sa Vám ešte páčiť...

5 komentárov

  1. Mary píše:

    Ono tie staré bábiky pôsobia skoro všetky veľmi strašidelne. I moja babka jednu mala, jej jediná hračka, ktorá sa zachovala z jej detstva a po vojne. Bola pre ňu veľmi vzácna. Nakoniec ľutujem, že moja mama ju niekde dala preč, keď babka umrela….
    No, Tvoja oprava sa opäť raz podarila. U takýchto opravách ide niekedy aj o kombinatoriku.:-D

    • HXM píše:

      Ono pri každej je to často o veľkej impriovizácii… A hlavne veľkej analýze ako to funguje 😀 aby som to vedela dať dokopy.

  2. Nikky píše:

    Oprava skvelá, ale zuby tej bábiky na mňa pôsobia trochu strašidelne.

  3. Růža píše:

    Krásná a vzácná panenka. Hezky jsi ji opravila a paní má určitě radost.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.