Oprava bábiky Sweet Sue – 2013

Chvíľu som rozmýšľala, čo z tej mojej veľkej hromádky starých článkov sem pridať. Nakoniec som sa rozhodla pre príspevok o mojej prvej oprave veľkej starej bábiky. Je to síce jeden z článkov, ktorý na starom webe ostal aj s obrázkami, ale to nevadí. Patrí sem.

Minulosť

Bábiku som dostala v zúboženom stave od mojej tety Katky. Dala mi len tašku do ruky, bez toho aby som vlastne vedela čo v tom je… Akurát, keď som do nej nakukla, pozerala som, že je to nejaká stará bábika. Dozvedela som sa, že to je bábika, ktorú dostala mamina najstaršia sestra Miana, a teda že môže mať tak vyše 50 rokov, možno i viac. Pôvodne mala vraj tmavé vlasy. Neskôr ju dali opraviť a dostala blond vlasy. Potom prešla rukami kadejakých detí, čo sa na nej odzrkadlilo, až kým nezakotvila u tety Katky na chalupe. Ona mi ju dala s tým, že ju môžem skúsiť opraviť a môžem si ju zároveň nechať… Vlastne bolo úplne jedno čo sa s ňou stane… Takže som nemala čo stratiť…. Ale to by som nebola ja, keby som neurobila, všetko čo je v mojich silách a možnostiach….

Pôvod

Doma, keď som ju vytiahla z tašky, neskutočne páchla. Ťažko povedať čím, no mne osobne to smrdelo mačkami…
Keďže takýto typ bábiky sa ku mne dostal prvý krát, začala som hľadať na internete. Sranda bola, že celkom nečakane som dosť skoro zistila o akú bábiku vlastne ide a našla som aj nejaké rady na reštaurovanie. Ide teda o bábiku od firmy American characer, ktorá sa volá Sweet Sue. Vyrábala sa od roku 1848 a následne celé 50-te roky.
Najviac mi pomohla táto stránka o starých bábikách.

Oprava

Čo sa týka pachu, prvou radou bolo ju vydrhnúť nejakým jemným saponátom a dať odvetrať. Ja som ju teda rozobrala, vydrhla jarou a pritom som zistila, že má v sebe kovovú tyč. Tu som zistila, že ide o typ bábiky, ktorá vedela chodiť. Bábiku som nechala vyschnúť a keď mama doniesla domov levanduľu, rozhodla som sa ju napchať do nej, aby to ten pach vytiahlo. Tak ostala asi vyše 2 týždne.
Potom som začala rozmýšľať čo ďalej. Mala zhrdzavené oči, ale vyberať som ich nechcela, tak som sa ich rozhodla vydrhnúť liehom tak ako sa bude dať na mieste. Hrzda šla celkom dobre dole, no na jej mieste sa začal objavovať kov…

Sue mala tvár doškrabanú a fľakatú. Rozmýšľala som čo s tým, potom ma napadlo skúsiť telovú akrylovú farbu. Zistila som že dokonca ju netreba ani riediť, farebne perfektne padla vhod a tak som ju ňou natrela celú tvár, následne i viečka a aby som zakryla hrdzu, zamaľovala som bielou akrylovou farbou aj bielka na očiach.
Potom som jej ešte namaľovala pery a obočie.

Na líčka som použila naškrabaný suchý pastel, ktorý som rozotrela štetcom. Tiež som stále rozmýšľala nad tým, že ju bude treba prelakovať, nebola som si však istá lesklým lakom, ktorý som mala doma, no nakoniec sa ukázal byť dobrou voľbou, pretože ju rozjasnil.

Potom som jej na oči nalepila mihalnice – dneska už sa dajú kúpiť kadejaké,takže o to menej roboty a vyzerajú veľmi dobre.

Stále mi však pripadala divná a tak po prezretí niekoľkých fotiek pôvodných Sue som prišla k záveru, že majú jemné tiene na očiach. Ja som jej najprv urobila jemný tieň z prášku z hnedého pastelu, ale zdalo sa mi to málo a tak som ju zvýraznila ešte aj akrylom. Rozhodne to pomohlo.

Okrem hlavy som jej namaľovala aj červené nechty, ulomený prst som však zatial neopravila…
Keď som hľadala ako funguje jej chodiaci systém, došla som k záveru, že jej chýbajú súčiastky, aby to bolo možné a tak som ju pospájala ako som najlepšie vedela. Stále má však hlavú spadnutú na jednu stranu, je to vďaka tej kovovej konštrukcii vo vnútri, no skúšala som kadečo, ale nešlo to nijak urobiť..

Posledným krokom samotnej rekonštrukcie boli vlasy. Pôvodné nemala a ja som si vtedy spomenula, že celú dobu schraňujem jednu parochňu z jednej parochňovej bábiky, ktorú sme kedysi mali. Môže mať už tak vyše 25 rokov ale môj tradičný postup obnovy vlasov pomohol k jej rozčesaniu a vlasy sa znova rozžiarili. Nakoniec som ich ešte natočila na natáčky a preliala vriacou vodou, a následne schladila v studenej vode.
Problém s touto parochňou je akurát ten, že je trocha väčšia, preto som ju vzadu zošila a nakoniec to nie je ani vidno..

Rekonštrukcia je hotová po nasadení parochne a aby som zakryla nejaké tie plešky, tak som jej dala stuhu vo farbe jej očí, ktorá jej veľmi pristane.
Ešte som jej celé vlasy prelakovala aby držali tvar.

Oblečenie

Posledné čo chýbalo, bolo oblečenie. Ja som samozrejme blázon a tak som si vymyslela extra zložité historické oblečenie typu robe a lá francaise. Samozrejme so všetkými vrstvami.
Vedela som, že musia byť zelené a nakoniec som zvolila látku, ktorá bola z jedných starých šiat, ktoré kedysi ušila a nosila teta, práve ktorej táto bábika patrila. Inak od vtedy som jej iné šaty na moju hanbu ani neušila…

Prvým kusom odevu boli tzv. bombarďáky na gumičku a podkolienky.

Spodná blúzka sa vzadu zapína na gombík. Korzet, ktorý sa vzadu viaže a vpredu sa ramienka zapínajú na gombíky.

Krinolína, ktorá sa viaže vzadu i v predu. Spodnička, ktorá sa vzadu viaže a kožené topánky. Tie síce nie sú nič moc, ale aspoň má dačo na obutie…

Prvý kus vrchného odevu – sukňa so zadným viazaním.

Hotové šaty – najkomplikovanejšia vrchná časť odevu – v predu sa viažu na stužky. Zelenú krajku som mala od tety aj s tými našitými kvetmi.

Hotový model. Strih a postup šitia – skladania som si naštudovala podľa originálnych dobových modelov….